...každý deň má dosť svojho trápenia

Konečne som sa odtrhla od seriálu (a vy že od anatómie, čo?), len aby som sa s vami mohla podeliť o svoje myšlienkové pochody. Na ktoré ste samozrejme netrpezlivo čakali. Na radu kamaráta som sa rozhodla prispievať kratšími a častejšími článkami, pretože potom zabúdam tie najlepšie historky. A to je strašná škoda!


Začnem teda tým, čo ma trápi najviac. Kolegovia, vaše články! Bla bla budú skúšky, bla bla motivácia, bla bla učím sa ako blázon. Nič v zlom samozrejme...
Za mňa akurát toľko: Ja osobne úspešne zavŕšim prvý ročník jedine bez spánku a s obrovskou Božou pomocou. No a keď už som sa presunula k duchovnu, mám tu nádherný citát z Biblie, ktorý funguje aj na vystresovaných medických ateistov. :D

...a že má každý deň na medicíne toho trápenia požehnane. Takže poučenie: Prežívame deň po dni a neodrátavame dni do skúškového (že Lapinka). Keď som tento obrázok poslala kamoške, začala sa smiať a prehlásila, že mi ho pošle späť deň pred testom z anatómie. To je fér. Aj tak som už zistila, že ma nepovzbudzuje úplne vždy. Napríklad včera keď som sa učila a ručička na hodinách sa prehupla cez polnoc som si uvedomila, že sa učím vlastne dva dni a je to dvojité trápenie. :D

Tak teda, keď som konečne vyfiltrovala svoje frustrácie, môžem začať s tou článkovou časťou. A témou dnešného dňa sú... ďalšie citáty! Citáty blázniacich vystresovaných medikov. Neviem ako vy, ale ja už od októbra neustále balansujem na tenkej hrane veselosti a hystérie. Občas sa to preklopí na tú zlú stranu. (Našťastie nielen u mňa.)

Napríklad dnes na histológií. Náš drahý, milovaný lektor nás zdržal pätnásť minút po skončení trojhodinového cvika len preto, že nám chcel na preparáte mozgu OVCE ukázať Ranvierove zárezy. Neviem ako ostatným, ale mne tá ovca bola ukradnutá. Sedel tam za mikroskopom, ktorého obraz sa premieta na veľkú televíznu obrazovku a niečo si mumlal. My všetci sme zatiaľ sedeli na pol zadku pripravení okamžite vystreliť z miestnosti. Dokonca som mala pocit, že za mnou niekto šeptom odpočítava sekundy. Keď sa lektor konečne postavil a išiel nám s veľkou pompou ukázať na obrazovke ten zázrak, ktorý toľko šteloval na mikroskope, postavil sa ku mne chrbtom a totálne mi tak zatienil výhľad. Nevidela som ani ň. Neviem prečo, ale bola to pre mňa posledná kvapka. Chytila som neskutočný záchvat smiechu, ktorý som nebola schopná ukončiť a ešte k tomu som celá očervenela. Všetci okolo sa pýtali na čom sa smejem, a ja som celú situáciu nebola schopná podať tak, aby som z toho vyšla príčetne.

Po krátkej odbočke k tým sľubovaným citátom.
Predstavujem vám výplody mojich milovaných spolužiakov.

"Pozri sa na tú pani. Koľko tuku! Tú by som teda nechcel pitvať."
Autor: Pre istotou bližšie neurčený spolužiak

"Lienka aha, práve som nakreslila osem metrovú vagínu!"
Autor: Levíča
Krátky komentár: U nás v izbe, pri kreslení prierezu ženskou panvou. Frustrácia v ten večer bola enormná.

"Kamooo, ak do toho konečníka na teste zajtra nakreslíš hovno, dám ti dvadsať eur!
Autor: Levíča
Krátky komentár: Bola som v pokušení, ale nakoniec som odolala. Vlastne som tam to hovno rovno mohla nakresliť, aj tak som za obrázok dostala nulu.

"Jebať! Ak mi medina nevyjde, budem učiteľka telesnej. Jebať na to! Hej Lienka, zistila som že to slovo sa dá použiť na všetko."
Autor: Levíča
Krátky komentár: Hovorila som niečo o enormnej frustrácií.

"Vieš čo mi doktor Upír povedal?! Že moja vagína bola nedostatočná a mám nulu!
Autor: Spolužiačka
Krátky komentár: Vagína na obrázku. Aj moja bola nedostatočná.

"Nie ďakujem, radšej scapulu."
Autor: Levíča
Krátky komentár: Jeden z našich večerných záchvatov veselia. Narážka na to, že Levíča dostalo na našom úplne prvom skúšaní z kostí calcaneus. Predstavovali sme si, ako by sa doktor Upír zatváril, keby to naozaj povedala. Interný humor. :D

(Malý edit: Autorkou pôvodného citátu nie je Levíča, ale iná kamarátka, pre ktorú ešte musím vymyslieť vhodnú prezývku. Tá si vytiahla karpálne kosti. Zdravím, zlato!)

"Toto telefónne číslo so sebou príliš nenosím. Len na prednášky. Aby som tam mala internet."
Autor: Opäť Levíča

"Lienka, keby si nebola také lenivé prasa, určite by si raz zo skúšania dostala lepšiu známku ako Cčko."
Autor: Levíča
Krátky komentár: Love ya!

"Z tej štátnice som ledva prešiel - a aj to len preto, že nechceli nikoho vyhodiť."
Autor: Doktor Upír
Krátky komentár: Mala som silné nutkanie zakričať: "Vezmi si ma!" :D

"Lienka, strašne obdivujem, ako to všetko dávaš s minimálnym množstvom úsilia."
Autor: Spolužiak
Krátky komentár: Už dávno ma niečo tak nepotešilo. :D

"Lienka, pozri na tú bunku. Je taká krásna, až z nej mám slzy v očiach."
Autor: Spolužiak
Krátky komentár: Dnes na histológií. Slzy v očiach boli zo zívania. Tá bunka nebola až taká krásna.

"Achjo.
Proboha. 
To si děláš prdel.
No to snad ne.
Proooooč...
Co to jako je?
Do prdele.
Do piče.
Neeeeee.
Niéééééé."
Autor: Celý dvojkruh
Krátky komentár: Poriadne nahlas počas testov z anatómie.

WTF, pomoc, čo to je, haha, tak určite"
Autor: Ja
Krátky komentár: Vždy, keď na teste z anatómie neviem zodpovedať nejakú otázku, napíšem namiesto odpovede niečo z tohoto. Môj problém je, že si to neuvedomím a nepamätám. Potom vyjavene pozerám na opravený test, a predstavujem si, ako sa musel doktor Upír pri opravovaní  smiať.

A najlepšie na koniec:
"Doprdele, nemôžem nakresliť ten posratý konečník!"
Autor: Spolužiačka
Toto komentár nepotrebuje.

(Len tak mimochodom, so spolubývajúcou sme sa zhodli, že potrebuje na blog nejakú roztomilú prezývku, takže odteraz je z nej Levíča. Kvôli jej vlasom. Ktoré jej závidím. Tak strašne.)

Na záver mám pre vás dva silné zážitky minulého mesiaca. 
Oba sa týkajú plesu 2.LF, ktorý bol absolútne nádherný, úžasný, dokonalý.

Prvý zážitok: Keď som sa impulzívne rozhodla v pokročilej hodine nočnej vyskočiť na pódium za kapelou a tam si pol minúty tancovať pred všetkými ľuďmi, ktorí sa nachádzali v malej sále. Navzdory vašim pochybnostiam, nebola som pod vplyvom alkoholu. Proste rada robím takéto veci. Všetci pískali a tlieskali, v pozadí som si všimla dekana. :D

Druhý zážitok: O poznanie menej príjemný. Pri vystupovaní z tramvaje sa mi šmykla noha (alebo ma niekto sotil, to neviem iste) a v obrovskej záplave spodničiek som vypadla von. Odnieslo si to moje ego a moja noha. A keďže som si tú istú nohu v ten istý deň pri varení obarila, asi týždeň som vyzerala, akoby ma Levíča týralo. 

Toto by bolo z môjho posledného mesiaca všetko, medici a uchádzači, držím palce v nasledujúcich týždňoch. Náhle a s ľútosťou sa s vami lúčim, čaká ma predsa tá nešťastná anatómia.

P.S. Sľubujem, že ten budúci článok už bude skôr a bude kratší. :D