Koľko medikov treba na zmeranie tlaku jednému pacientovi?

WHAT WE THINK WE LOOK LIKE...

           

                                           

                                          ...WHAT WE ACTUALLY LOOK LIKE

           

(Viete koľko mi trvalo nájsť vhodný obrázok vydesených vtákov na drôte? Asi dvadsať minút. A potom že nemám čas učiť sa.)

Stavím sa, že každý prvák mal pred letnou praxou z ošetrovateľstva romantické predstavy. Po pichaní injekcií do umelých zadkov, odoberania krvi z fiktívnych paží a odfláknutom obväzovaní sme síce podvedome tušili, že sme menej užitoční ako decká po mesiaci na strednej zdravotníckej, nikto si to však nechcel pripustiť. (Fuj, to bola fakt vyčerpávajúca veta. Ale chápeme sa, však?)

Každopádne, najlepšie momenty oška boli...

...keď sa hneď v prvý deň praxe vynoril problém, pretože dvom z nás chýbali perá, ktoré sme si mali bezpodmienečne priniesť, jednému sa pokazila visačka na menovku a ďalší si ju zabudol.

...keď som o dve minúty nato videla najkrajšieho zdravotného brata na svete. Priatelia nerobím si srandu, ostala som v sesterni konsternovane stáť s otvorenou pusou. Smial sa mi.

...keď sa rozdávali lieky. Podľa učebnice by sa sestry ani za živý svet nemali dotknúť holou rukou pilulky, lieky treba z obalu vyberať plastovou pinzetou a rozdeľovať ich na polovice zásadne v takej divnej krabičke na to určenej. A nepoužitú polovicu vyhodiť z dôvodu, na ktorý si nepamätám. Haha. Prvé čo sestra urobila bolo, že si vysypala celú fľaštičku do rúk, prehrabávala sa v nej prstami a pritom si popod nos mrmlala, že "tú polku z minula som predsa určite nevyhodila".

... keď nás staničný brat poslal všetkým pacientom na oddelení zmerať tlak, tep a teplotu. Nakoniec sme sa z toho nejako vymotali a rozdelili sme si izby po dvojiciach. Síce som prvej pacientke od samého stresu najprv nasadila manžetu tlakomeru naopak, ale veď to sa stáva... Pani sa smiala tak, že skoro spadla z postele, takže to nebolo úplne márne. Na ďalších dvadsiatich pacientoch som si to nacvičila až až. Teplomer nám síce všetkým štyrom tvrdohlavo odmietal ukázal teplotu vyššiu ako 35 stupňov, ale tým sme sa nenechali vyviesť z miery a údaje sme si vymysleli. Aj tak nám to pridelili len preto, aby sme sa nejako zabavili. Neviem ako ostatní, ale ja som sa riadila heslom fake it till you make it, takže som vždy suverénne vrazila do izby, veselo som pozdravila pacientov a podujala som sa robiť pridelenú úlohu čo najsebavedomejšie. A keď sa mi nedarilo, tvárila som sa, že to tak má byť.

Najvtipnejší pacient bol rozhodne asi 40 ročný chlapík, ktorý bol totálne mrzutý a neochotný. Keďže mám hrošiu kožu a nepríjemných ľudí v prdeli, akurát som sa na ňom smiala.

Takže scéna začína... Nejaký pán stojí pred izbou, v ktorej sú tri lôžka, dve obsadené, jedno voľné.
Lienka: Dobrý deň, zdravím! Ste pán Novák?
Pacient: Nie, nie som. Práve odišiel.
Lienka: Aha, a neviete kde je? Potrebujem mu zmerať tlak a tak.
Pacient: Neviem.
Lienka: (na pacientov v izbe) Nevideli ste pána Nováka?
Pacienti: Ale áno, tam stojí.
Lienka: No tak ste pán Novák, alebo nie?
Pacient: Nie som.
Pacienti: Je to pán Novák, klamár jeden!
Pacient: Žalobaby....
Lienka: No tak poďte, nebuďte jak mimino.
Pacienti: Od takej peknej slečny si nedáš zmerať tlak?
Pacient: Pche, takých už som videl! (neochotne nastaví ruku).

Okrem toho, že sa môj nový kamoš celý čas tváril ako umučenie krista, nehorázne mi čumel na prsia a ja som celý čas brutálne premáhala smiech... Veď nech sa popozerá, ak mu to vyplaví endorfíny do krvi. Ďalší super pacienti boli hypochondrickí deduškovia, ktorí sa ma úzkostlivo pýtali, aký majú tlak. Niektorí ho teda nemali nič moc, ale povedala som si, že im nepomôže sa stresovať, tak som vždy odpovedala niečo ako "však ten tlak máte ešte lepší ako ja". :D

...keď sme si spolužiaci medzi sebou odoberali krv. Ľudia, to vám fakt stálo za to. Hlavne ako sa ma jeden spolužiak smrteľne bál. Pri predstave že mu odoberiem krv zbledol ako stena a skoro sa schúlil do klbôčka.

...keď som odoberala krv pacientovi (ja! sama!) a staničný brat mi len tak mimochodom oznámil: "Zober si rukavice, má hepatitídu." Pacient bol celý urazený a odmietal sa na mňa pomaly aj pozrieť, pretože deň predtým ho privliekli do nemocnice potom ako im zdrhol a išiel sa opiť na I.P. Pavlovu. Kým som dokončila svoj prvý odber, bola som celá spotená.

...keď mi chalani napol žartom a napol vážne vyčítali že som k pacientom nesúcitná a správam sa k nim ako k veciam. A potom ma volali, aby som išla zobudiť pána, ktorý spal, pretože mu musia odmerať tlak a boja sa. Veď Lienka vždy všetko vybaví, nepríjemných ľudí ukecá a rozveselí. Sestry sa im strašne vysmiali. :D

...keď som k jednej pani bola zúfalo netaktná. Fakt omylom! V snahe ju potešiť som jej povedala, že vyzerá dobre a či už je na odchode. Ona sucho skonštatovala, že nemá nohy.

...keď chalani dostali za úlohu osprchovať pacientov a my dievčatá zasa zmerať tlaky. Mali by ste vidieť, ako sa tí chudáci tvárili. A aký bol ošetrovateľ strašne šťastný, že tam má niekoho, kto pacientov aspoň raz osprchuje zaňho.

...keď sme mali fakt pekného pacienta a spolužiačka po odchode z jeho izby skonštatovala, že toho by veru osprchovala. Potom som na pýtala sestier, že čo je ten pán zač. Jedna z nich začala hľadať diagnózu, ale rýchlo som ju opravila, že diagnóza ma až tak netrápi, len že je strašne sexy. Celá sesterňa sa začala dusiť. Myslím, že si ma celkom obľúbili. :D

...keď mi zdravotné sestry povedali, že budem super doktorka, lebo mám dobrý prístup k pacientom.

...keď nám staničný brat hovoril o svojom rozvode a o tom, ako začal chodiť do posilky... "Len si siahnite na ten biceps."

...alebo keď nám čítal poučenie o bezpečnosti: "Samozrejme, žiaden alkohol, ale keby ste sa náhodou zložili pri lumbálke, mám tu zapečatenú fľašu slivovice."

... ale suverénne najkrajší moment bol, keď som panej po mŕtvici len podala pitie a napravila vankúš, a ona mi stískala ruku a usmievala sa, akoby som ju sama zoperovala. Normálne som mala slzy na krajíčku. A pripomenulo mi to, prečo sa vlastne mučím takými sračkami ako histológia.

To by bolo k ošku snáď všetko, ešte v rýchlosti k piatkovému popiteváku. Stačí povedať toľko, že všetci členovia rodiny, čo neboli v práci boli v kostole a všetci čo boli v práci sa aspoň modlili. Akurát že Duch Svätý podľa všetkého neosvietil mňa, ale skúšajúceho, pretože som dostala mediastinum (!!!) a hlavne ma hodnotil veľmi ohľaduplne a milo. Bodaj by nie, keď som bola červená ako reďkvička s úpalom a celá som sa klepala. Ak docenta Mňamku dostanem aj na skúške, môžem si gratulovať už teraz...

Od zajtra mám presne dva týždne do skúšky z anči, netuším ako to zvládnem, lebo si veľa vecí nepamätám a ešte viac som sa nenaučila ani na prvýkrát, Ale to sa nejako poddá. S Božou pomocou. Hlavne by bola škoda keby ma vyhodili, veď ma všetci tak strašne zbožňujete, že? :D

Lúčim sa a silno držím palce, všetci všetko zmákneme! (Hlavne ja, ak budem mať na skúške docenta Mňamku alebo doktora Upíra...).

Papa