Osamelý výkrik z pitevne

Ahoj ahoj ahoj! Dnes len narýchlo, pretože máme tento týždeň pitvy a musím sa učiť, alebo aspoň sama pred sebou predstierať že sa učím. Ale dnes sa mi stala strašne vtipná vec na pitevni. Teda, ako pre koho.

Takže, iste si z mojich starých článkov pamätáte, že som bola vyhodená z pitevne samotným veľkým Profesorom. Trošku (dosť) som vtedy spanikárila a vyšla som z toho ako idiot. Zimnú pitevňu som medzičasom dala a samej sebe som nahovárala, že Profesor už má predsa svoje roky, určite si ma do skúšky nezapamätá, prvákov je veľa, bla bla. HA!

Dneska zúfalo pozerám na pitevni na telo, všetci ostatní pitvú. Ja mám zákaz, pretože som včera presekla nervus phrenicus, hups. Zrazu sa blíži Profesor, ktorý si prišiel zapitvať a potrolliť študentov a začne sa vŕtať našej mŕtvole v bruchu. Pozrie na mňa a...

"Kolegyňa, čo je charakteristické pre pylorus?" Hm, to by ma tiež zaujímalo. Hlavne čo tou otázkou myslíte. "Nevieeeem!" Zasvietilo mu v očiach, spoznal hysterickú Slovenku čo vyhodil zo zimnej pitevne. Hysterická Slovenka sama sebe: "Kurva."

A už to išlo. Rýchlosťou blesku na mňa vyťahoval otázky a všetky štruktúry zimnej pitevne na ktoré dosiahol a mračil sa pri každom zaváhaní. Na moje obrovské šťastie:

1. Moja pamäť má nečakané rezervy.

2. Polovicu z toho čo sa ma pýtal sme si so spolužiakmi päť minút predtým opakovali.

3. Profesor je hluchý. 

Posledný bod musím trošku rozviesť... Profesor je teda dosť hluchý, akože fakt. Nedajbože ak mu na skúške rozprávate do zlého ucha alebo potichu drmolíte! Našťastie teraz mi jeho hluchota hrala do karát... Už asi viete kam mierim. Vždy keď som len na sekundu zaváhala, za mnou stál kamarát, ktorý by sa bez problémov uživil funkciou našepkávača v divadle. 

Vyzeralo to asi takto:

Profesor: "Kam sa vlieva v. saphnena magna?

Ja: "Hmmmmmm..."

Kamarát: divadelný šepot smerom ku mne -  "V. femoralis."

Ja: vydesený šepot smerom k Profesorovi - "V. femoralis."

Profesor: Cože?

Ja: "V. FEMORALIS!"

Nakoniec Profesor bez slova zmizol, to je jeho špecialita. Ale myslím si, že som obstála celkom dobre a trochu som napravila dojem zo zimy. Dúfam. Lebo ak má aj po tomto pocit, že som idiot, tak na skúške ma podusí. Celá vyklepaná a červená som zdvihla zrak od tela a čudovala som sa, kde sú všetci pitvajúci spolužiaci. Zvolili tichý a rýchly ústup, aby sa náhodou nedostalo aj na nich. Lektorka sa len smiala.

Ináč, je nás na pitevni hrozne veľa a lektorov hrozne málo, čo dosť sťažuje podmienky. Stojíme tak blízko seba, že teraz každého spolužiaka rozoznám podľa vône. Ale výhľad na štruktúry fakt nič moc. Práve včera som sa sťažovala sama sebe že nevidím ani holý kokot. Akurát že to bolo príliš nahlas, všetci okolo zdvihli obočie a ja som si uvedomila, že práve na ten ehm... holý kokot pozerám. Ale výhľad na nervy krku... Nie. :D

No, tak ja sa neuroticky lúčim moji drahí, musím sa ísť učiť. Ale po pitvách určite napíšem, už len aby ste vedeli ako to dopadlo!