Rozhodla som sa pre vás napísať sériu, ktorá sa bude priebežne blogom ťahať minimálne rok, a to na celkom populárnu tému - medici vs. právnici. Na mojej koleji boli trenice na túto tému dosť časté. Teda, aby som bola úprimná, väčšinou to bolo jednostranné - právnici, ktorí sa hádali, že štúdium majú dosť ťažké a k tomu jednotný výsmech a pohŕdanie zo strany medikov.
Takže som sa rozhodla, že som najpovolanejšia osoba, aby som vám porovnala výhody a nevýhody štúdia, spoločenského života a statusu medikov a právnikov. :D Začínam zľahka, jediným čo zatiaľ dokážem porovnať.
Organizácia
M:P - 1:0
Keď nám prišli úvodné maily, povedala som si: "Fúúúú, právnická to má fakt zmáknuté!" Boli sme totiž vopred rozdelení do tímov podľa farieb, ubytovanie nám tiež rozdelili ako v škole v prírode a čo ešte to prehlásenie, čo nám dali podpísať.... Matne si pamätám na prehlásenie, keď som išla na zoznamovák s 2.LF. Bla bla, nezabite sa prosím, podpíšte tento zdrap papiera. Nepodpísali ste? Hm... Čo už. Prehlásenie o zodpovednosti na Právnickú malo dve (dve!) strany, všetci sa ho riadne zľakli. Prikladám najlepšie úryvky:
"Prohlašuji, že se zaviněně, ať již požitím alkoholického nápoje nebo jiné návykové látky, neuvedu do stavu zmenšené příčetnosti, tedy do stavu, kdy bych měl podstatně sníženou schopnost rozpoznat škodlivost či nebezpečnost svého jednání nebo své jednání ovládat. Prohlašuji, že na sebe přebírám veškerou odpovědnost za jednání, která bych v takovém stavu učinil. Také prohlašuji, že si jsem vědom, že za takové jednání mohu být disciplinárně stíhán před příslušnými orgány fakulty a univerzity.
Prohlašuji, že budu obezřetný při výskytu volně se pohybujících zvířat a že se budu vyhýbat přímým střetům s nimi.
Prohlašuji, že jsem seznámen a že souhlasím s tím, že v průběhu celé akce jsem za soulad svého jednání s právními, vnitřními a bezpečnostními předpisy odpovědný výhradně sám a že následky porušení těchto předpisů nesu výlučně sám. Prohlašuji, že si jsem vědom a že souhlasím s tím, že fakulta a univerzita za mé jednání nemohou v žádném případě a žádným způsobem odpovídat. Pokud by přesto fakultě nebo univerzitě v souvislosti s mým jednáním vznikla újma, prohlašuji, že ji v celém rozsahu nahradím. Prohlašuji, že si jsem plně vědom a že souhlasím s tím, že zcela odpovídám za újmu, kterou bych způsobil univerzitě, fakultě nebo třetím osobám při své účasti na ÚSPR.
Prohlášení jako celek a všechny jeho jednotlivé body je třeba vykládat v souladu s ustanoveními Občanského zákoníku o náhradě škody, zejména s § 2896 a § 2898, které tímto dokumentem nejsou nijak dotčeny. Pokud by se nějaká část tohoto prohlášení ukázala jako neplatná, ostatní části tím nejsou dotčeny. V takovém případě platí, že jsem se chtěl zavázat k nejbližšímu možnému obsahu neplatného ustanovení, které by vadou neplatnosti netrpělo."
Ale najlepšia bola aj tak poznámka, len tak mimochodom na konci mailu. "Konzumace tvrdého alkoholu je v areálu přísne zakázaná." Jasné, teta. Prehlásenia sme podpisovali v autobuse, všetci s ľahko vyvalenými očami a ten, kto ho zabudol podpísať, bol nemilosrdne prenasledovaný celý zvyšok dňa. Vraj aby sme si zvykli na to, že sme na právnickej.
Realita samozrejme nakoniec vyzerala úplne ináč. Starší studentskí sprievodcovia sa nám po príchode do areálu vysmiali že sme dementi, a okamžite si máme ísť nakúpiť zásoby alkoholu do najbližšej dediny. (Mňa sa to netýka, mala som v batohu liter vodky, predsa len už som čosi ako študent zažila. :D). Odznačiky s farbou tímu a logom fakulty všetci kategoricky odmietli nosiť hneď prvý deň "přece nejsme dementní, ne". Na rozdiel od medikov, ktorí poctivo chodili na prednášky o predmetoch a o tom ako sa učiť, polovica právnikov (so mnou na čele) to dosť rýchlo vzdala. Keď sme si namiesto prednášky o Erasme skočili s kamarátkou do najbližšej dediny, nevinne sediac v hospodě sme natrafili na bandu starších študentov, ktorí sa tiež prišli občerstviť. Privítali nás s nadšených rehotom, že začíname ako ozajstné právničky - na prednášky nechodíme ani na zoznamováku. S postupujúcimi dňami bola tendencia nechodiť na prednášky u študentov tak rozvinutá, že hospoda bola plná a prednášková sála (jedáleň) prázdna. Keď sa v krčme objavil aj jeden vyučujúci, bolo to jasné...
Nikto nikde nebol načas, prípadne tam vôbec nebol... A nikto sa ani nestaral.
Koncentrácia egomaniakov
M:P
0:10
Nič v zlom, samozrejme, arogancia mi pripadá ako tolerovateľná ľudská neresť a do určitej miery príťažlivá. (Možno preto, že ide u nás v rodine...).
Dekan 2.LF: Naša fakulta patrí medzi najlepšie v Česku, možno by som sa dokonca odvážil tvrdiť že je najlepšia. Samozrejme, aj ostatné sú dobré, aj tak z vás všetkých budú doktori.
Dekan Právnickej: Právnická fakulta Univerzity Karlovej je fakulta s najdlhšou tradíciou v.........nasleduje desaťminútová prednáška......Tak, aby som to zhrnul, sme najlepšia fakulta práva v Českej republike (a priľahlej galaxii). Ostatné nestoja za zmienku, snáď ešte okrem Brna, to sa celkom dá. Každopádne, VY STE TÁ ELITA!
Seriously, za jeho prednášku som toľkokrát počula slovo elita, že ho nechcem počuť nikdy v živote. Už chápem, odkiaľ sa berie ego toľkých študentov práva, naučili sa to od svojich pedagógov. A zhoršuje sa to priamo úmerne s vekom, mám dojem. Nehovorím samozrejme, že každý študent práva je horenos, ale na zoznamováku som ich zažila týmto syndrómom postihnutých dosť, či už to boli prváci, alebo starší. Ktovie, možno ním trpím aj ja, a neuvedomujem si to... Každopádne som zistila, že cudzia arogancia na mňa pôsobí dosť nečakaným spôsobom - chce sa mi strašne smiať a je to na mne vidno. Druhá strana má na to pocit, že ma neohromila dostatočne a vyťahuje sa ešte viac.
Aby som samozrejme nepreháňala - podľa môjho sktromného odhadu na medicíne pripadá jeden arogantný blbec, ktorý sa nedá vystáť zhruba na štyridsať normálnych ľudí a u právnikov to bude tak 1:20 (odkedy som strávila na fakulte vyše mesiac, musím povedať, že pomer je tak 1:2 :D).
Málokto sa hanbil zapojiť do rozprávania, argumentovania, prípadne sa spýtať na niečo čo ho zaujímalo. Na jednej strane pre mňa bolo hrozne osviežujúce, byť konečne obklopená ľuďmi, ktorí "vládnu slovom", na druhej strane... Na medicíne som si zvykla byť tá priebojná, ktorá hovorí a pýta sa, keď nikto nechce. A kto má teraz prebujnené ego, čo? :D
Málokto sa hanbil zapojiť do rozprávania, argumentovania, prípadne sa spýtať na niečo čo ho zaujímalo. Na jednej strane pre mňa bolo hrozne osviežujúce, byť konečne obklopená ľuďmi, ktorí "vládnu slovom", na druhej strane... Na medicíne som si zvykla byť tá priebojná, ktorá hovorí a pýta sa, keď nikto nechce. A kto má teraz prebujnené ego, čo? :D
(Mimochodom, dekan bol mimo rečnenia o najlepšej fakulte vo vesmíre hrozne príjemný, veselý a urečnený chlapík. Nevadila mu dokonca ani otázka podguráženého študenta : "Vždy ste chcel byť dekanom?" Vole, od narodenia.)
Koncentrácia alkoholu
M:P
1:1
Remíza, priatelia! Čo sa týka množstva, je to remíza. Ale každý tím sa k alkoholu postavil ináč. Právnici, zastrašení prehlásením si veľa tvrdého nedoniesli, a to čo nemali boli nútení kupovať v jedinej večierke, ktorá bola blízko. Samozrejme, drahá ako prasa. Väčšina potom vzniknutý problém riešila tým, že pili pivo za 28 korún, ktoré ponúkali priamo v našej jedálni. Vraj bolo hnusné, ale ja dobré a hnusné pivo nerozoznám, takže som s radosťou stála vo fronte. Najzákladnejší rozdiel medzi právnikmi spočíval v tom, že pili kontinuálne celý deň a takzvane držali stálu hladinku.
Pivo o desiatej? Žiaden problém. Pivo na prednáške s dekanom? Ani ten dekan nedvihol obočie. Pivo na debate? V pohode, stále máte jednu ruku voľnú na šermovanie pri rečnení. A prodekan už tiež drží jedno. Medici pili pod rúškom tmy, veľké množstvá a skoro do bezvedomia, právnici sa večer už len distingvovane dorážali. Hospoda bola tak oblietavaná, že pán za pultom nestačil čapovať pivo, a keď sa v dlhej rade jedna slečna odvážila vypýtať si kávu a tak mu narušiť proces, proste na ňu zahučal, že "horká voda došla".
Koncentrácia Slovákov
M:P
Ani sa nepýtajte!
Nikdy som to presne nerátala, ale môj hrubý odhad na 2.LF v našom (ICH!) ročníku je asi 30 Slovákov na 180 študentov. Na zoznamováku nás bolo sedem... Samozrejme, skôr ako mi niekto vynadá, nesťažujem sa, som len prekvapená. Ja si teda nejako extra exotická nepripadám, ale človek by povedal, že podľa toho, ako sa moji spolužiaci tvárili, som prinajmenšom z Taiwanu. Robenie si vtipov zo Slovákov, údiv nad niektorými slovíčkami a snaha o napodobňovanie sa mi v podstate celkom páčia, ale nie vtedy, keď už hodinu nikto nepočúva čo chcem povedať, ale vnímajú jedine AKO to hovorím.
Motivácia ku štúdiu
Medzi štandardné odpovede začínajúceho medika patrí: "chcem pomáhať ľuďom", "zaujíma ma ľudské telo", "zaujíma ma medicína" (zaujíma ťa akurát tak Doktor House). Keby náhodou niekto na zoznamováku na plnú hubu vypálil niečo typu "chcem byť plastický chirurg, lebo chcem dobre zarábať na tvarovaní umelých zadkov", tak by ho podľa mňa kolegové pekne zlynčovali. Právnici si servítky pred ústa fakt nekládli. Medzi najčastejšie motivácie ku štúdiu patrili peniaze, právnická rodina a to, že právo je vraj jediný využiteľný obor. Jedno dievča sa odvážilo povedať, že chce ľuďom nosiť spravodlivosť. Nasledoval všeobecný výbuch smiechu. Ok, znie to celkom idiotsky, ale pri hlbšom zamyslení to bola aspoň altruistické a milé. Ktosi vyhlásil, že vídal veľa právnikov, keď sa jeho rodičia rozvádzali, a prišlo mu to cool... Môj konečný dojem bol, že medici sa hrajú na lepších ako sú, a právnici na horších.
Na záver teda musím podotknúť, že si nedokážem vybrať, na ktorom zoznamováku sa mi páčilo viac, už len z toho princípu, že by som porovnávala neporovnateľné. Nielenže zoznamováky boli iné, aj ja som bola iná. A niekedy mi je smutno za tou čerstvou osemnástkou v Dobroniciach.
Motivácia ku štúdiu
Medzi štandardné odpovede začínajúceho medika patrí: "chcem pomáhať ľuďom", "zaujíma ma ľudské telo", "zaujíma ma medicína" (zaujíma ťa akurát tak Doktor House). Keby náhodou niekto na zoznamováku na plnú hubu vypálil niečo typu "chcem byť plastický chirurg, lebo chcem dobre zarábať na tvarovaní umelých zadkov", tak by ho podľa mňa kolegové pekne zlynčovali. Právnici si servítky pred ústa fakt nekládli. Medzi najčastejšie motivácie ku štúdiu patrili peniaze, právnická rodina a to, že právo je vraj jediný využiteľný obor. Jedno dievča sa odvážilo povedať, že chce ľuďom nosiť spravodlivosť. Nasledoval všeobecný výbuch smiechu. Ok, znie to celkom idiotsky, ale pri hlbšom zamyslení to bola aspoň altruistické a milé. Ktosi vyhlásil, že vídal veľa právnikov, keď sa jeho rodičia rozvádzali, a prišlo mu to cool... Môj konečný dojem bol, že medici sa hrajú na lepších ako sú, a právnici na horších.
Na záver teda musím podotknúť, že si nedokážem vybrať, na ktorom zoznamováku sa mi páčilo viac, už len z toho princípu, že by som porovnávala neporovnateľné. Nielenže zoznamováky boli iné, aj ja som bola iná. A niekedy mi je smutno za tou čerstvou osemnástkou v Dobroniciach.
Jeej, normálne mi pri čítaní článku začala chýbať moja vlastná škola (cez leto som sa stala už absolventkou a fakt neviem, či to mám brať ako výhodu, alebo nevýhodu :D). Každopádne je ale zaujímavé nazrieť do týchto dvoch kontrastných odborov. Tak sa mi zdá, že ako právnička sa sa už istým spôsobom vycvičila a tak si tento začiatok už teraz brala tak nejako uvoľnenejšie a možno si si ho aj viac užila? :-) Veľmi sa teším na ďalšie články, inšpirujú ma!
OdpovedaťOdstrániťJe pravda že s rokom a pol výšky za sebou už sa cítim zžitá s tým prostredím a máločo ma udivuje a robí mi stresy, takže uvoľnená som na zoznamováku a prvý mesiac školy bola až až. :D Čo si študovala?
OdstrániťCestovný ruch :-)) čiže žiadnu super-vedu, proste ma to tým smerom neťahalo (aj keď to ľudia odo mňa možno očakávali, ale čo už :D).
OdstrániťSuper článek, jenom co se týká motivací ke studiu medicíny ... co já většinou slyšim nejčastějš je že buď maj doktory rodiče, nebo je na gymplu bavily přírodovědný obory a nic lepšího je nenapadlo nebo obojí. Pomáhat chudákům pacientům říkaj že chtěj hlavně věřící nebo ti hooodně naivní :D.
OdpovedaťOdstrániťVlastne máš pravdu, hlavne na tie "prírodovedné obory" som zabudla, ale to je podľa mňa ekvivalent k tomu, ako stredoškolákov baví medicína : čiže biológia a chémia. :D
OdstrániťJa som bola jeden z tých veriacich teda, až kým ma táto forma altruizmu neprešla :D :D
Umíš to úžasně podat a ta slovenština tomu dodává korunu, někdy si říkám, jestli by to tak dobře znělo v češtině. :)
OdpovedaťOdstrániťĎakujém! :D V slovenčine som oveľa spontánnejšia a mám toho viac načítané... Preto zniem lepšie. Ale niekedy možem spraviť testovací článok v češtine, len tak z prdele.
OdstrániťSuper, jako vždycky! :)
OdpovedaťOdstrániťNáhodou jsem měl taky tu možnost zúčastnit se právnického seznamováku (jako doprovod jednoho nevidomého prváka) a s tvými závěry vcelku souhlasím, především s tou motivací. Právníci asi nemají problém bez skrupulí říct, že na práva šli kvůli rodičům, penězům, nebo prostě nevěděli co jiného. A opravdu bych se divil, kdyby to u mediků bylo statisticky významně jinak, i když si to často rád namlouvám. Nicméně nějak dospívám do bodu, kdy si začínám myslet, že pokud jde o studium, vlastně není ani tak důležité, proč to děláte, důležité je, že to vůbec děláte a že to děláte v rámci možností dobře.
Jj, pár nevidomých som vo svojom ročníku už videla, ale na svojom zoznamováku teda nie. Asi máš pravdu, že proste tí ľudia na medicíne sa spíš hanbia povedať, že majú postranné motivácie ku štúdiu :D :D
OdstrániťMotivace je studium jsou fakt zajímavý.
OdpovedaťOdstrániťKdyž jsem se na střední omylem zapletla do rozhovorů, proč jsme si vybrali studovat chemii, tak hodně lidí řeklo, že chtělo být jako CSI chemici nebo Kůstka a tak. Což mi přišlo velmi vtipné.
Jednou jsem měla týdenní období, kdy jsem chtěla na právo. Měla bych se smířit s tím, že asi mám slabost pro drby, protože na návštěvách soudu mě strašně baví právě ty spory. To jsou samý hloupý hádky jestli je domeček na šišato nebo není na šišato a že je větší než objekt B i když by měl být stejně velký jako objekt C a liší se to o 0,20 jednotek až se do toho obhájce i svědek zapletou.
Ono by mi to možná i vydrželo, ale pak jsem zjistila, že se musí študovat veškerý právo a já fakt nemám náladu na všechno možný. Já už vím, který by mě bavilo. Já si to nemusím zjišťovat. :D
(Aneb možná jsem neměla trávit prázdniny pročítáním různých zákoníků. Ale je to fakt srandovní.)
Je zajímavé takové porovnání vidět. Ono to docela sedí na takové ty stereotypy. To jsem zvědavá tedy, co další porovnání přinesou. :D
Držím palce, aby to tentokrát na té škole dopadlo dobře :-)
OdpovedaťOdstrániťĎakujem moc! Zatiaľ to vyzerá skvele :)
OdstrániťSuper článek. Tvůj blog mě hodně zaujal, protože jsem na tom naprosto stejně. :D Studuji druhým rokem lékařskou, ale nějak se v tom moc nevidím. Hlavně mám trochu podezření, že budu mít depku z nemocnic a pacientů. Takže jsem se před nedávnem rozhodla, že právo by mi svědčilo víc. :) Chtěla bych se zeptat jak ses učila na SCIA a tak? Protože spoustu lidí říká, že se na OSP prostě nedá naučit?! A taky jestli vůbec mají smysl přípravné kurzy od SCIA atd.? A v neposlední řadě do jakého percentilu skutečně berou na PF UK? :) Slýchám totiž rozdílné názory a to mě trochu mate... Díky moc za odpověď :)
OdpovedaťOdstrániťBtw. Jsem ráda, že jsem konečně narazila na někoho, kdo jde z mediny na práva, znám to ve svém okolí spíš opačně. :D
Ahoj, hlavne si to dobre rozmysli, pretože niet cesty späť, hlavne ak sa ti darí na tej medine :D Nooo, na ZSV som si čítala proste nejakú stredoškolskú učebnicu a prechádzala staré testy, na OSP som si stiahla jednu z tých ich učebníc... Na verbálnu a tú argumentačnú časť som sa neučila vobec, a logickú a kvantitatívnu som si prechádzala a rátala stále dokola - hlavne na tie dve sa rozhodne naučiť dá, je to o tom koľko príkladov si prerátaš. Ináč tie ich kurzy sú fakt hovadina. Reálne ti stačí z každej časti percentil okolo 80 percent, ja som mala dokonca menej trochu a bola som niekde v polovici. Máš plus 5 bodov za certifikát z angliny a maturitný priemer do 1,5. :) Úprimne sa tam dá dostať celkom v pohode a ak máš ešte nejaké otázky, píš.
OdstrániťTak kdepak je ta série? Tolik jsem se na ní těšila. Neznám v podstatě žádného právníka osobně a ani jsem nenarazila na žádný blogs touto tématikou- oproti té medické by mne to více než zajímalo. Navíc Tvé články jsou psané velmi poutavě. No asi mám smůlu, protože blog inadále zeje prázdnotou.
Odstrániť