Áno, dnes prvýkrát nemedicky. Relatívne. Aspoň polovica článku je vždy medická, väčšinou moje fňukanie a zážitky, s ktorými sa musím podeliť, hoci ešte nezačala škola.
Prvé, čo ma naozaj trápi je, že nástup na kolej sa rýchlo blíži a mňa chytajú záchvevy nervozity. Doteraz som sa do Prahy a na fakultu iba tešila, hovorila som si, že čas sa stresovať ešte bude. Ale čo mám robiť teraz, keď všetci spolužiaci veselo preberajú, aké učebnice si už kúpili a rozmýšľajú, aký náskok im poskytne fakt, že vedia vymenovať kosti po latinsky.
Odrazu si celkom jasne uvedomujem, že učebnicu nemám ani jednu a latinčina okolo mňa ani len neprebehla. Aby som bola úprimná, nie som zvyknutá byť za nepripraveného blbca a znepokojuje ma to.
