06:40 - 07:04
Vstávame, vstávame,
slnko už vyšlo! Kto včas ráno vstáva, tomu slnko dobré rady dáva. (Pičúúúúú.
Mne veru ešte nič poriadne neporadilo.) Kašlem teda na slnko, aj tak je zasa
zatiahnuté a posúvam budík. A znova a znova a znova. Ako
povedala moja drahá spolubývajúca, (ktorej konečne musím prideliť nejakú
výstižnú prezývku): „Niekedy sa zabudnem a nastavím si budík, ktorý si
nemôžem posunúť a musím naň naozaj vstať.“ Myslím, že Bloncka toto
neustále posúvanie budíku v poslednom článku označila za masochizmus
špeciálneho druhu. Mne neostáva nič iné iba súhlasiť, ale aj tak to robím.
Hoci kŕčovitý polospánok s vedomím vstávania o desať minút nie je nič
moc.
