Vejdu živá a budu se z toho muset dostat mrtvá

Pôvodne som síce mala v úmysle napísať príčetný a informatívny článok, ako to trebárs zvládajú Lapinka alebo Omylemmedička, ale opäť sa nezadarilo... Okrem toho, jediné zaujímavé, o čom by sa dal napísať článok je zhrnutie polsemestra na 2.LF, čo už spomínaná Lapinka zvládla ako nič. Tak som sa aspoň rozhodla vychrliť na vás náhodné myšlienky a zážitky z posledných troch týždňov.


1. Vejdu živá a budu se z toho muset dostat mrtvá.
Nebojte sa, žiadne samovražedné myšlienky ma nenapadajú, na to sa mám príliš rada. Ale cítim potrebu vysvetliť vám mierne morbídny názov článku, aby ste si nemysleli že som blázon.

Keď som minule po omši bola schopná prisahať, že kňaz počas kázne povedal "je to distálne", uvedomila som si, že potrebujem pauzu. Takže po príchode na kolej som začala čítať jeden z románov (guilty pleasure ako prasa). Bol to presladený príbeh o naivnom dievčati a mafiánovi z americkej Cosa nostra, čiže presne to, čo som potrebovala... Po dvoch stranách, začítaná do iniciačného rituálu mafie som sa začala strašne smiať, pretože som našla slová, ktoré zhŕňali moje momentálne pocity z medicíny: "Vejdu živý a budu se z toho muset dostat mrtvý." Budem sa tu držať zubami nechtami a aj keď ma to bohvieako nebaví, nejako to zvládnem. A skončím jedine, ak ma natvrdo vyhodia, lebo do kelu, ja chcem byť doktorka. 

Mimochodom, po prečítaní knihy ma začala štruktúra mafie neuveriteľne zaujímať, tak som si o nej na internete našla plno zaujímavých podrobností. Nebudem vás nudiť všetkým, ale mimo iného som sa dozvedela, v iniciačnom rituále Cosa Nostra figuruje odber krvi a na stole je položená lebka. Hotoví medici, že. :D
Tiež slová "nobody can help us, if we ever give up" mi boli zvláštne povedomé.

Neverili by ste, aké hlúposti som schopná čítať, keď sa mám začať učiť. Ak chce niekto poučiť o histórií hidžábu v Iráne, novom čísle Záhradkára (nemáme záhradu), alebo počuť 10 faktov o bielej čokoláde, som mu k dispozícií.


2. Nedala som test zo svalov...
...čo bol čiastočne aj dôvod môjho pochmúrneho "vejdu živá...". Je mi jasné, že som prvý lúzer, ktorý sa z tohtoročných bloggerov prvákov priznal, že niečo nedal, ale chcela som byť úprimná. A keď už sme pri tej úprimnosti, nevenovala som svalom toľko času, koľko som mala. Myslím, že som si to Dčko zaslúžila a poučila som sa. Z nášho kruhu to nedalo dosť ľudí, čo sa prejavilo potupným si šepkaním kruhov ostatných. Úplne ma zabil človek, ktorý mi veselo začal vykladať, "akí sú tí kruh X blbci, nedala to od nich vyše polovica" a za zúrivého gestikulovania ostatných si zahanbene uvedomil, že medzi tých blbcov patrím aj ja.  Hoci sa hanbím, že som test nedala, sebecky sa mi uľavilo, že ho nespravilo viac ľudí a teda že nie som jediný pako.
No, uvidíme sa v januári na opravnom teste, priatelia. :D

Takto som posrala tie svaly.

3. Medicína sa mi zahráva s hlavou (ak ste si to doteraz nevšimli)
Mávam zvláštne záchvaty polohysterického smiechu, náhodne ma napadajú latinské slová a správam sa ešte infantilnejšie ako obyčajne. Vyvíja sa u mňa zvláštny zmysel pre morbídny humor a radšej dúfam, že to má byť ten medický druh.

Hovoríme o morbídnosti? Dnes prednášajúca na cviku z prvej pomoci: "No, obeseného oživujete, pokiaľ sa neprejavuje posmrtné stuhnutie alebo škvrny. Nič iné ako mačkať hrudník vám neostáva. Najprv ho samozrejme ale odrežete."

Kamarátka má zasa záchvaty hypochondrie a stále ju musím presviedčať, že ešte neumiera. Potom to s nami vyzerá asi takto:

"Byl zdravý jako řípa. Každopádně v dobré víře jsem ho prohlížela při každé příležitosti s usilovnou snahou najít třeba jen ten nejmenší náznak blížícího se konce, ale bezvýsledně. Musela jsem přesvědčit Kyla, že břišní tyfus, suchotiny, infarkt, tetanus i gangréna se projevují úplně jinak. Uvěřil mi, ale ne na dlouho. Už za tři dny na sobě zpozoroval nové symptomy a se sténáním běžel přímo za mnou, protože věřil, že jedině já ho mužu zachránit od jisté smrti."

Olga Gromyko, Povolání: Zaklínečka (určite si to prečítajte! :D)

4. Moja slovenčina sa zhoršuje, ale našťastie to ide oboma smermi
Vystavená češtine v jednom kuse, začala som mrzačiť svoj rodný jazyk. Do hovoru mi zradne kĺžu české slová, prípadne poviem slovenské slovo, ale skloňovanie je české. To isté sa ale začalo stávať aj českým spolužiakom, a to majú v kruhu početnú prevahu 17:2. :P
A keď sa v opitosti pár z nich pokúšalo o slovenčinu... Spomienky ma rozveseľovali ešte celý nasledujúci týždeň. Ich rozveseliť nemalo čo, pretože aj napriek rozjarenému stavu som prosby o češtinu múdro odmietala. Hlavne že som sa prihlásila na týždeň čítania chorým deťom v Motole. :D Aby som nebola všetkým na smiech, radšej som začala som trénovať čítanie po česky. Nechcela by som totiž priniesť detskú knižku po slovensky, aby sa deti po hodine strávenej so mnou nesťažovali sestričkám, že tej divnej tete nerozumeli. 

To by bolo z môjho zmäteného článku na dnes asi všetko, snáď nabudúce budú zážitky zaujímavejšie a myšlienky ucelenejšie.

P.S. Mimochodom, keď som pozerala na blogu zdroje prenosov, našla som, že sa niekto snažil cez google dopátrať k informácií, ako sa priebežne učiť biofyziku. A klikol na môj blog. Miláčik, keď na to dozvieš, zanechaj komentár, tiež by som to rada vedela.