Kapička štěstí a "kapička" šlehačky

Včera bol prekrásny deň a ešte krajší večer. Dnešok nie. 

Čo sa týka včerajška, s pár ľuďmi z kruhu som bola na My fair lady v Divadle na Fidlovačce. My fair lady s Audrey Hepburn patrí k mojim naojbľúbenejším filmom, takže som sa tešila ako blázon. Muzikál prekonal moje očakávania, fakticky. Aj keď mi trošilinku robilo problém rozoznať nespisovnú češtinu, ktorou hovorila Eliza Dootlitle na začiatku a spisovnú, ktorou hovorila na konci, skvele som sa zabávala. A rada by som sa zoznámila s tým pekným hercom, ktorý hral Freddyho. :D


Rozhodne odporúčam, najmä ak ste na 2.LF. Myslím, že lístky normálne stoja tak štyri stovky, my sme ich vďaka Klubu výhod Motoláku mali za 110 Kč. Obsadenie bolo vynikajúce, koniec neuveriteľne roztomilý a nádherný, ale na Václava Svobodu, ktorý hral "vykutáleného" tatínka s pochybnou morálkou, nemal nikto. Jeho pesnička Kapička štěstí bola úplne úžasná... ale spomenula som si pri nej na skúšanie z lebky, ktoré sa blíži míľovými krokmi... Tu je úryvok:

Všemocný Pán ti dal železný svaly,
aby ti práce brachu, voněla,
všemocný Pán ti dal železný svaly,

Leč :
Máš-li kapičku štěstí,
máš-li kapičku štěstí,
někdo ji za tebe udělá
Máš-li kapičku, máš-li kapičku,
práci za tebe vždy někdo udělá.

Zrejme ste správne uhádli, zadúfala som, že sa tú lebku niekto naučí za mňa. :D
Aby som sa ešte trochu posťažovala, týždeň po lebke nám začínajú pitvy a potom popitevné skúšanie, na ktoré sa budem musieť naučiť tie posraté svaly. A všeličo iné. Je mi zle, len čo si na to pomyslím.Opäť hádate správne, moja averzia voči anatómií sa ani trochu nezmenšila. Hoci ten matný pocit uspokojenia, keď som sledovala Kliniku Grace a na chvíľu som rozumela, čo hovoria, bol nádherný.

Dnes na skúšanie pre istotu nemyslím, a radšej sa napchávam. Vskutku, množstvo skonzumovaných sladkostí u mňa dosiahlo nevídané rozmery. Štyri šamrole (kremrole) jeden deň, tri veterníky na druhý? Bez problémov. Až sa sama čudujem, že sa po priestoroch fakulty nekotúľam. A šľahačka! Spomínate si na moje predprijímačkové šľahačkové šialenstvo? Dnes som prekonala rekord, len tak by the way som si nastriekala do úst celú šľahačku a zjedla pol kila mrazených malín. A štvrť kila zemiakových krokiet. A pol balenia rumových praliniek. Spojenie alkoholu a čokolády? Sem s tým. :D

Šľahačka, šlahačka. Skoro sa necítim previnilo.

Ale tentokrát si sľubujem, že hneď od ZAJTRA využijem čas strašne produktívne a budem sa učiť každú voľnú minútu, nebudem sa napchávať a lebku dám na Áčko. Ha. Ale aspoň niečo produktívne sa mi určite podarí, zúčastním sa týždňa čítania chorým deťom v Motole a celkom rada by som tam s Lapinkou pokračovala v dobrovoľníctve aj naďalej. Tak o tom musím nabudúce napísať zmysluplný článok, aby ste si u mňa užili aj také. 

P.S. Včera sa moji spolužiaci v divadle počas prestávky dohadovali, kto by sa tak mohol skrývať za identitou prvákov bloggerov z 2.LF. Keď začali riešiť Lienku, skoro som sa udusila. Holky, ktoré to už vedeli, sa nenápadne smiali so mnou. Myslím, že čas odhalenia sa blíži. Párkrát sa mi už stalo, že za mnou prišli ľudia aj z iných kruhov a pýtali sa, či som Lienka, pretože z blogu vraj úplne čiší moja osobnosť. Ale pred väčšinou vlatného kruhu je moja identita ešte utajená... :D