Moja príprava na prijímačky - časť tretia

Ahooooj!

Ozývam sa po  dlhšej pauze ako som plánovala, tentokrát je na vine rodinná dovolenka, kde bola (aké to prekvapenie) opäť mizerná wifi. A trošičku nuda. Nuž čo, aspoň som porozmýšľala nad ďalším článkom, opálila sa a nadspala si na pol roka dopredu. A mám nejasné tušenie, že sa mi posledná vec bude ešte v budúcich mesiacoch hodiť.


Tiež som sa na dovolenke premohla a začala som opäť behať, hoci beh vlastne neznášam.
Ale čo by dievča neurobilo, len aby sa dostalo na váhu, ktorú malo pred prijímačkovým stresom, že. Našťastie som to zmákla a moja postava je opäť to, čo bývala. :D

Chcela by som začať radostným oznámením týkajúcim sa sa môjho budúceho štúdia - počas leta sa mi podarilo úspešne zmáknuť tri tony dokumentov na zápise, tam sa zoznámiť s pár ľuďmi, ktorých som si okamžite obľúbila, vybaviť ISIC, zarezervovať a zaplatiť intrák (kolej), a nájsť si úžasnú spolubývajúcu.
Návod je jednoduchý: Pýtať sa a nepanikáriť.

Tiež som pred pár dňami zistila, v ktorom som kruhu. Čo bolo mimoriadne príjemné prekvapenie - mám snáď najlepší rozvrh, aký by som si mohla priať a už tam poznám dvoch  sympatických ľudí. Kolegynku, ktorá vie, že ide o ňu pozdravujem. :)

Po nadšených úvodných rečiach som nútená napísať posledný článok zo série týkajúcej sa mojej prípravy na prijímačky. Naozaj sa mi nechce, čo vám poviem. Ale pamätám si, ako som celý maturitný ročník zúfalo zháňala všetky dostupné informácie, takže sa posledný raz premôžem a budem dúfať, že článok niekomu príde vhod.

1. Oplatí sa chodiť na prípravné kurzy?

Za mňa určite nie, ďakujem. Chodila som dokonca na dva - minulý rok na jeden do Bratislavy, ktorý usporadúvala Lekárska fakulta Univerzity Komenského. Býval každú sobotu a trval v podstate od rána do večera. Keď si pomyslím, koľko sobôt som takto premárnila, je mi do plaču. Kvalita prednášok sa líšila v závislosti od vyučujúceho, a s časom mala skôr klesajúcu tendenciu...

Tento rok som chodila na kurzy 1.LF, každý mesiac. Boli síce neporovnateľne lepšie, ale tiež neodporúčam. Keby som sa bola sedela nad modelovkami celý čas, čo som zabila cestovaním na oba kurzy, vedela by som ich naspamäť už pred rokom. 

Podľa mňa problém prípravných kurzov spočína v tom, že spadáte do jednej z týchto dvoch kategórií:

a) Učivo neovládate, takže iba sedíte a tupo civíte. Vyučujúci predpokladá, že máte nejaký základ (ktorý nemáte) a nadväzuje naň. Takže sa snažíte sústrediť a ničomu nerozumiete. A keď vidíte všetkých tých ľudí, ktorí sú úplne nadupaní, prepadáte zúfalstvu. Aj tak nič nepochopíte, len čo sa naštvete na to, akí ste sprostí.

b) Učivo ovládate, takže iba sedíte a tupo civíte. Vyučujúci predpokladá, že z učiva ovládate iba základ, preto vysvetľuje veci, ktoré ste už stokrát počuli. Takže sa snažíte nezaspať. A keď vidíte všetkých tých ľudí, ktorí sú úplne mimo, prepadáte zúfalstvu. Aj tak sa nič nové nenaučíte, len čo sa naštvete na všetkých ostatných, akí sú sprostí. 

Ja som sa na oboch kurzoch potácala medzi týmito problémami, pretože buď som konkrétne učivo ovládala perfektne, alebo vôbec. Takže som pravidelne prepadala zúfalstvu a odniesla som si akurát tak hlavybôľ.

Moja rada: Za peniaze, ktoré by ste dali za kurzy a cestovanie si zariaďte súkromné doučovanie. Takto nebudete strácať čas a doučíte sa presne to, čo sa potrebujete doučiť. 

2. Ako sa učiť modelovky? (Do nemoty.)

No, ja poznám dve stratégie, ktoré sa oplatia.

a) Po poradí preberáte otázky v modelovkách a ak nejakej nerozumiete, doučíte sa dané učivo. Tento spôsob zaberie menej času, ale môže sa stať, že niektoré otázky odfláknete a jednoducho sa ich nabiflíte. Ja som to urobila a doplatila som stratou bodov na prijímačkách.

b) Normálne sa učíte z dobrej učebnice ako na písomku, a potom si prebehnete otázky len ako test. Takto ste oveľa lepšie pripravení aj na prijímačky na iné školy, pretože vaše vedomosti sa neobmedzujú len na učivo týkajúce sa modeloviek. Avšak môže sa stať, že takto si otázky nezafixujete dostatočne. (Čo je veľmi dôležité, pretože na prijímačkách na 2.LF jednoducho nemáte čas polemizovať nad detailami a slovíčkariť.)

Ja som vlastnou vinou mala málo času, takže som zvolila prvý spôsob a neľutovala som.

Pred prijímačkami som objavila toto:

http://www.daypo.net/authors.php?t=222672

Ide o internetovú stránku, kde si môžete vytvoriť online svoje vlastné testy a uložiť si ich. Ja som našla kompletné prepísané modelovky na 2.LF (šieste vydanie). Určite tam nájdete veľa iných testov, a ak máte čas, môžete si vytvoriť vlastné. Poradie odpovedí sa v teste automaticky obmieňa po každom vyriešení, takže sa nemusíte báť, že sa iba mechanicky naučíte veci ako: V otázke 123 je správna odpoveď druhá zhora.

3. Kedy sa mám začať učiť?

No, to trápi každého bez výnimky a každý má iný názor. Niekto uprednostní rýchle a intenzívne tempo, niekto pomaly ďalej zájde, ale "kráča" od septembra. Moja chemikárka napríklad tvrdila, že treba začať najneskôr začiatkom tretieho ročníka. (chacha)

JA som tvrdila, že do Vianoc budem mať prebrané celé modelovky. No. Nakoniec som posúvala termín v jednom kuse a dopadlo to tak, že som mala do maturity prebranú asi len štvrtinu otázok.

Po maturite som si dala deň voľna a išla som na to. Týždeň biológie, týždeň chémie, pár dní fyziky. A zrazu bol deň D a zvládla som to. Ale boli to veľmi nepríjemné týždne. Len som od rána do večera sedela nad modelovkami, pritom som vypila litre Redbullu a zjedla kilá šľahačky, ktorá sa ukázala ako vynikajúci prostriedok na moje pocuchané nervy.

Rada teda znie. Ak ste práve zmaturovali a teda máte učivo v pamäti, mesiac by mohol ale nemusel postačiť. Zrejme som mala šťastie. Každý si musí stanoviť optimálne tempo a držať sa ho. Podľa mňa je ideál šesť až osem týždňov.

Na záver mám tri jednoduché rady na obdobie tesne pred prijímačkami:

1. Nepanikáriť
2. Nevzdať sa. 
3. A nežrať. (Aj tak to nepomôže & priberiete)

Úžasná chuť, ktorá sa usádza priamo na bokoch. :D

Týmto sa s obrovskou radosťou lúčim s témou "Príprava na prijímačky" a kráčam v ústrety zaujímavejším článkom. Dúfam, že moje rady pomôžu aspoň jednému budúcoročnému uchádzačovi. Preto som ich písala a to im dalo zmysel. :)

P.S. Neuveríte, ako vyzerám na ISICu. Niekto sa o týchto nešťastných fotkách vyjadril v zmysle, že realita prekonáva aj tie najhoršie nočné mory. Ja, čuduj sa svete, vyzerám celkom v pohode. Nerozumiem tomu, ale je to tak. Asi sa mi nebesá snažia vynahradiť tú hroznú fotku na indexe.

Ach, a ešte som chcela: Tak strašne sa teším do Dobroníc, že asi umriem! Je tu ešte niekto taký?