Ahoj! Tak som po rokoch nečakane naspäť... Poviem vám, nečakala som to už ani ja, ale v poslednej dobe ma moje bilancovanie života za uplynulé roky doviedlo k uvažovaiu o blogu a totálne ma dorazil jeden z posledných komentárov (že vraj chýbam, uf). Tak ak sa tu ešte občas niekto vyskytne a zaujíma sa, ako sa mám a čo robím, tak toto je pre vás.
Rozhodla som sa nedopísať poslednú sériu článkov o odchode z medicíny, ktorú som načala. Príde mi to celé ako uzavretá kapitola, z ktorej mám trochu traumy a veľa kamarátov, narýpala som sa v tom celom a sama v sebe už dosť. Mám dojem, že pre dnešok by sa hodila krátka rekapitulácia zmien v mojom živote za posledné tri roky. Nesľubujem, že znova začnem prispievať pravidelne, na to sa príliš poznám, ale možné to je.
Nová škola
Samozrejme. Úplne iný spôsob štúdia, iné vzťahy so spolužiakmi, nová kolej (kolej bola mojou vinou, zabudla som si prihlásiť tú starú). Na začiatku práva som bola úplne zbytočne povýšenecky šokovaná malým objemom učiva. Je pravda, že náročnosť sa nedala a doteraz nedá s medicínou ani porovnať, ale jednoduchá škola to teda tiež nie je. Množstvo učiva sa každým ďalším rokom zvyšuje, rovnako ako aj nároky na prepájanie si informácií z rôznych predmetov a logické rozmýšľanie. Momentálne som v polovici tretieho ročníka, čo je presne aj polovica štúdia (príde mi absolútne nereálne, ako ten čas letí!) a bez mučenia sa priznám, že už sa povýšenecky zďaleka necítim. S pochopením niektorých vecí mávam problémy a zatiaľ bohvieako neprepájam. Ale to príde, už to pomaličky prichádza.
Prvák mi po medicínskom strese prišiel ako krásny oddych, verná svojej osobnosti som už nikdy na žiadnu okrem úplne prvej prednášky z prvého predmetu nepáchla. Z akéhosi podivného dôvodu som čakala, že ma hneď bude všetko baviť, ale ono to nie! Nediala sa však žiadna tragédia, čo ma bavilo som sa naučila poriadne, čo ma nebavilo, som sa naučila neporiadne a doteraz ma zo žiadnej ústnej skúšky nevyhodili (aj keď som viackrát mala extrémne na mále). Učiť sa na práve predmet, čo vás nebaví týždeň, je rozhodne oveľa menšie utrpenie, ako učiť sa na medicíne predmet čo vás nebaví mesiac. Druhák sa výrazne viac podobal právu, ako si ho človek predstaví a tretiak je teraz... No, totálne právo. :D
Aby ste mali predstavu o systéme štúdia na práve, právo je rovno magisterské na päť rokov, zakončené štátnicami a diplomovou prácou. Povinné predmety sa skladajú z prednášok (nepovinných) a seminárov (väčšinou povinných). Oboje trvá hodinu a pol, prestávky sú polhodinové a v ideálnom prípade by ste si na seminári už len mali precvičovať prakticky vedomosti, ktoré si vypočujete na prednáškach. Ha. Väčšina predmetov je zakončená neklasifikovaným zápočtom/písomnou časťou skúšky a ústnou časťou skúšky, pričom sa veľký dôraz kladie hlavne na to druhé.
Rozvrh si na rozdiel od napríklad medicíny volíte sami šialenou klikačkou v informačnom systéme. Máme na škole veľkú flexibilitu podľa toho, komu sa chce ako chodiť do školy. Niektorí ľudia naplno využívajú všetky prednášky a semináre, majú navolených veľa nepovinných predmetov a chodia do školy od pondelka do piatka. Volia si vyučujúcich s povesťou katov, ktorí ale vedia naučiť. Opačný extrém sú študenti, ktorí berú právnickú ako nutné zlo, chodia iba na povinné semináre a k učiteľom, ktorí dávajú zápočty za dochádzku alebo jednoduchší test. V takomto prípade sa dá škola narvať do jedného alebo maximálne dvoch dní v týždni, ale skoro všetko sa musíte naučiť sami. Musím ale podotknúť, že väčšina týchto študentov buď študuje ešte druhú školu, alebo brigáduje v advokátskej kancelárií dva alebo trikrát do týždňa. V podstate nikoho až tak nezaujíma, ako často sa do školy dostavíte, ale to, či spravíte skúšku.
Nevýhodou toho, že je právnických študentov toľko a že nemáme kruhy, je anonymita. Šanca nájsť si veľa kamarátov, pokiaľ sa nepoznáte zo strednej alebo nevstúpite do spolku je naozaj malá. Ja som absolútne spokojná s priateľstvami z medicíny a z nového intráku, takže som necítila veľkú potrebu sa zoznamovať. Mám tri spriaznené právnické duše plus pár známych a úplne mi to stačí. Ak by som mala generalizovať právnických študentov, povedala by som, že sú ambicióznejší a dravejší ako priemerný študent iného oboru, a ak nie sú, tak to aspoň predstierajú (seba z tejto charakteristiky vlastne nevynímam, ak by ma chcel niekto obviniť, že som hejter). V dôsledku tohoto majú právnici u iných oborov čiastočne zaslúženú povesť arogantných kokotov. Blízko našej školy je filizofická fakulta a mali by ste niekedy počuť tie vzájomné hejty. Ak by som prišla ako čerstvý zakomplexovaný stredoškolák do tak anonymného a neurčito nepriateľského prostredia, pravdepodobne by to na mňa nevplývalo najlepšie. Takto som ale absolútne spokojná a škrobenú a formálnu atmosféru u nás som si veľmi obľúbila a často sa ňou dokonca chválim. Aj keď, prečo má niekto potrebu prísť na seminár v obleku a ešte si myslieť, že je ktovieako kúl, som doteraz nepochopila...
Nižšie predkladám stručnú charakteristiku predmetov podľa ročníku, jedná sa len o najdôležitejšie povinné, väčšina z nich je dvoj alebo trojsemestrálna.
Prvák:
Dějiny práva a státu evropských zemí a USA (tzv. Obecky)
Dejepis, dejepis, dejepis. Okorenený občas právnickou perličkou, ale väčšinou nie.
České a československé právní dějiny (tzv. Čech)
Viete aké boli tresty za čarodejníctvo na Morave za stredoveku? Lebo ja áno. A viem aj, koľko územných celkov bolo u nás za Márie Terézie a aké zákony platili za Slovenského štátu.
Teorie práva (tzv. Teorka)
Učili sme sa pracovať so základnými pojmami, veci ktoré som sa nenaučila vtedy, mi robia problémy doteraz.
Římské právo (tzv. Říman)
Predmet relatívne známy aj medzi neprávnikmi, veľmi zaujímavý, dobre sa s ním machruje, o to menej v budúcnosti použiteľný. Naučiť sa druhy príbuzenstva, upadnutie a oslobodenie z otroctva, spôsoby uzavretia manželstva a druhy dedenia a potom to aplikovať na konkrétnom prípade na zápočet je veľmi zaujímavé a vy sa konečne cítite ako mladý nádejný právnik.
Druhák
Teorie národního hospodářství (tzv. Téenháčko)
Ekonómia, ekonómia s malou príchuťou práva. Ale beda, priemerný právnik je človek, ktorého bavia humanitné predmety a ktorý je príliš praktický na to, aby išiel študovať filozofiu. Keby vedel matiku, ide na ekonómku alebo rovno na techniku. V dôsledku toho, že väčšina z nás nebola buď z princípu alebo nevedomosti schopná pomaly ani dosadiť do rovnice, musela vedúca katedry posielať vyučujúcim dôrazné e-maily. Ich obsahom bolo, že "je zakázané dávat studentům zadání s jinými, než naprosto základními výpočty!"
Ústavní právo (tzv. Ústavko)
Predmet plný vznešených princípov, ktoré v praxi nefungujú a denno-denne sa porušujú a idealistických vyučujúcich, ktorí tvrdia, že bez pochopenia Ústavka si v praxi a ďalej v škole ani neškrtnete. Zatiaľ sa mi javí byť pravdou presný opak, ale bolo to niečo, čo pripomínalo právničinu, ako som si ju predstavovala. Okrem toho sa nesmierne rada dohadujem o princípoch a filozofií.
Evropské právo (tzv. Evropa)
Za mňa fakt hrôza, toľko nariadení, smerníc a hlavne inštitúcií... Naučila som sa minimálne minimum, preliezla skúškou a už nikdy sa neobzrela.
Mezinárodní právo veřejné (tzv. Empévéčko)
Ako sú upravené medzinárodné vody, akých medzinárodných dohôd sme súčasťou, kam sa môžem obrátiť, ak sú moje práva v domovskom štáte porušované ? Zaujímavé, ale praktizovať Empévé môže človek v nejakej medzinárodnej inštitúcií a po známostiach.
Tretiak:
Občanské právo hmotné (tzv. Hmota)
Toto si laik väčšinou predstaví, keď sa povie "právo". Zmluvy, nájom, sťažnosti na hlučných susedov, rozvody, dlhy... Je toho veľa, je to zaujímavé. Skúšku z jednej časti mám hotovú, skúška z druhej ma čaká teraz v lete.
Občanské právo procesní (tzv. Proces)
Jedná sa o menej viditeľnú, ale o dôležitejšiu časť práva. K akému súdu si mám vôbec podať tú žalobu? A môžem to vôbec spraviť? Kam sa mám odvolať? A aj prízemnejšie veci: Ako tam mám to podanie poslať? (Aj faxom sa dá, lol.) Čo ak mi nedoručí pošta výzvu od exekútora? Celá Hmota stojí a padá na Procese.
Obchodní právo (tzv. Obchod /Právnici nemajú moc fantáziu s prezývkami predmetov, čo?/)
Obchodné spoločnosti, firmy, podiely spoločníkov, prevody, hospodárska súťaž. Myslím, že v Obchode sa točí najviac prachov zo všetkých oborov, prakticky sa mu v generálnej praxi právnika (bohužiaľ pre mňa) nedá vyhnúť a väčšia sa ani nechce. Extrémne dôležité, pre mňa extrémne vzdialené a nudné.
Hmota, Proces a Obchod spolu tvoria kombináciu skúšok, ktorú právnici prezývajú Trojboj a čaká ma tento ročník v letnom semestri. Bojím sa. Tieto tri predmety zároveň tvoria jednu z dvoch štátnic, ktoré právnici skladajú. Jedná sa o štátnicu zo súkromného práva, naopak kombinácia ústavného práva, trestného právo a správneho práva tvorí štátnicu verejnú. Správa a Trest mi začali až minulý semester a ešte som si neutvorila pevný názor (akurát že to bude kurva ťažké).
Nová práca
Na začiatku prváku skoro do konca druháku som pracovala v milom baro-kaviarenskom podniku so stálou klientelou, milým šéfom a veľkou toleranciou pre chyby nadšeného začiatočníka. Potom som začala v nemenovanej veľkej a známej advokátskej kancelárií. Ťažký život právnického študenta, je to slabo ohodnotený pochôdzkar/rešeršér s občas zaujímavou prácou, na ktorého sa veľký korporát mračí, keď odchádza pred šiestou večer. Koncipienti sa u nás zberali preč o deviatej, mimochodom. Nebudem sa ale tváriť, naučila som sa tam veľa užitočných vecí, hlavne pracovať s právnickými databázami a nezložiť sa, keď na mňa niekto vrieska. Presne pred týždňom som odišla do menšej praxe, prevažne z túžby robiť občianske právo a nie korporát a obchod a mať väčšiu zodpovednosť. Zatiaľ to vyzerá, že sa mi podarilo naplniť svoj cieľ až priveľmi, pretože na mňa nakladajú práce ako na koncipienta a zodpovednosti mám toľko, že sa mi ani nesnívalo.
Nový frajer
Áno áno, už aj Lienka je zadaná žena, akokoľvek nepravdepodobný prospekt to bol. A môj milý je samozrejme najlepší na svete. Paradoxne zaňho vďačím 2. lekárskej fakulte, a tento fakt je pre mňa už druhým rokom neustálym zdrojom obveselenia. Od prváku na medicíne sa každý rok (aj tento) zúčastňujem plesu 2. LF a taká maličkosť, ako je ukončenie štúdia by mi nikdy v účasti nezabránila. Ako právnická prváčka, pred polnocou v značne rozjarenej nálade som sa zoznámila s pekným chlapcom, ktorý na plese tiež nemal čo hľadať, pretože je to informatik. Jedno viedlo k druhému, tancovali sme spolu, pozerám že hej, pekný je (hlavne nos, milujem pekné nosy) a zrazu sa mi samovoľne otvorili ústa a vyšlo z nich: "Hej, mali by sme ísť niekedy na rande." K môjmu obrovskému prekvapeniu sa skoro vôbec nevydesil a súhlasil, aj keď mne by sa v tom momente krvi nedorezal. Strávili sme spolu pekný večer, pekné prvé rande, druhé, tretie a po pár mesiacoch sme si pubertálne oznámili že "spolu teda chodíme". A teraz to budú dva roky od nášho zoznámenia.
Bonusová novinka je, že sa o mesiac sťahujem do bytu v Holešovicích spolu s kamarátkou, takže mi skončili časy na koleji. Smiešna novinka je zase, že od minulého semestra a v novej práci rozprávam zásadne po česky. Síce mi je bolestivo trápne, ale zlepšujem sa. Predsa len, úradný jazyk je úradný jazyk a v právničine to platí dvojnásobne.
Tak to by bolo pre dnešok všetko, snáď som za tie roky nestratila štýl a páčilo sa vám. Napíšte mi dole, aký článok by ste chceli ďalší - viac o novej práci, o konkrétnych predmetoch, o typickom dni právnického študenta, o mojom milom? Rada si nechám poradiť. Tak zatim.
