Příští zastávka: Právnická fakulta (I.)

Sedím si tak na balkóne, čítam zamilovaný román a fajčím. Zrazu ku mne príde spisovateľská múza, priateľsky ma poklope po ramene a strašne zdrbe. Vraj vás, miláčikovia moji, zanedbávam a nechávam svoje schopnosti ležať ladom. Tak dobre.

Teraz vážne. Veľmi ma mrzí, že som tak náhle zmizla a neohlásila sa pol roka, dúfam že si aspoň niekto z čitateľov nájde znova cestu k môjmu zanedbávanému blogu. Potrebovala som si ale ujasniť priority, vyrovnať sa sama so sebou a rozhodnúť sa, čo chcem robiť so svojím biednym životom. A myslím, že som na to prišla. Snáď. Ale teraz pekne po poriadku.

Už nadpis vás poriadne ovalil, zvýšil vašu tepovú frekvenciu a nakopol adrenalín? Hups... Vlastne opisujem svoju reakciu. Pretože môj život nabral úplne nový smer a týmto článkom vyťahujem niektoré spomienky z posledného pol roka, na ktoré sa snažím úporne zabudnúť ako na nočnú moru. A stále som vám vlastne nič poriadne neprezradila, chodím okolo jadra článku ako okolo horúcej kaše..

Skutky milosrdenstva

No viete ako to chodí... Dlho nič nenapíšete, lebo máte pocit, že sa topíte v sračkách a na blog nemáte čas, potom príde skúškové, zistíte že tie sračky sú ešte hlbšie a nechutnejšie ako ste si pôvodne mysleli, tak na všetko rezignujete a rozhodnete sa na študovni otravovať slušných ľudí čo sa učia a ťukať tam ako ďateľ do počítača. Veru tak.

No a inšpiráciu na tento článok mi poskytol Boh osobne. Nebojte, ešte pod vplyvom všetkých tých kofeínových tabliet nemám halucinácie. Radu mi vlastne poskytla Biblia, ktorú som minule v snahe nájsť povzbudenie otvorila práve na svojej obľúbenej strane s blahoslavenstvami.

Ranné sny

Lienka bojuje s pražskou MHD

Ahoj krásavci a krásavice! Viem, neozývala som sa dosť dlho. Je to tým, že prvých pár týždňov druháku zo mňa vysalo skoro všetok optimizmus a na ufňukané články si nepotrpím. Rečičky starších o tom, že druhák je odmena za prvák sa ukázali byť bohapustou lžou... Alebo je to teda "odmena" za to, akí sme boli v prváku kokoti. :D A keďže drvivú väčšinu mojich myšlienok zaberá škola, v noci sa mi sníva zásadne v ružovej a v duchu si rátam príklady z biochémie, rozhodla som sa, že do úvodu druháckeho blogovania napíšem nemedický článok. Tak teda čítajte, viete predsa, že moje zážitky vždy stoja za to.

Ako nonšalantne preplávať prvákom

...Nijako. Nedá sa to. Dá sa akurát neutopiť sa. So slušným zbytkáčom som sa rozhodla zahrať sa na vílu kmotričku a udeliť vám zopár rád do prváku. Uvidíme ako sa to vyvinie. :D