utorok 5. decembra 2017

Lienka zasa raz v Motole

Čaute decká, dnes malá esej o chorej právničke... Škola zas nabudúce.
Napriek tomu, že Nemocnica Motol vo mne stále vyvoláva stresy, pretože tam ma 2.LF psychicky utýrala, som jej častým návštevníkom doteraz. Skoro ako priemerný pacient. Chodím tam občas pozrieť na medické prednášky, za kamarátmi na kávu, alebo sama so sebou a s učením na kávu. Áno, ja viem, je to trochu pritiahnuté za vlasy, ísť sa učiť do nemocnice... Ale mali ste už to kafe tam? Úprimne, momentálne som v Motole skoro častejšie ako vtedy, keď som tam vlastne mala chodiť. :D

piatok 10. novembra 2017

Medici vs. právnici: Zoznamovák

Miláčikovia! Tento článok som mala z väčšej časti hotový už takmer pred mesiacom, ale nejako som naň pozabudla vzhľadom na to, koľko práce mám so štúdiom. Trololo. Každopádne to vyzerá, že za pár dní bude nasledovať ďalší. Tam vám porozprávam, aký bol prvý mesiac na právnickej.

Rozhodla som sa pre vás napísať sériu, ktorá sa bude priebežne blogom ťahať minimálne rok, a to na celkom populárnu tému - medici vs. právnici. Na mojej koleji boli trenice na túto tému dosť časté. Teda, aby som bola úprimná, väčšinou to bolo jednostranné - právnici, ktorí sa hádali, že  štúdium majú dosť ťažké a k tomu jednotný výsmech a pohŕdanie zo strany medikov.
Takže som sa rozhodla, že som najpovolanejšia osoba, aby som vám porovnala výhody a nevýhody štúdia, spoločenského života a statusu medikov a právnikov. :D Začínam zľahka, jediným čo zatiaľ dokážem porovnať.

utorok 12. septembra 2017

Příští zastávka: Právnická fakulta (II.)

Som tu zas, moji zlatí! V prvom rade všetkým fakt ďakujem za tú záplavu komentárov, veľmi si vážim vašu podporu a záujem, a som samozrejme rada, že som šokovala. K článku som sa dostala až teraz, viete ako to chodí. Jedna babička bez internetu, druhá babička bez internetu, dovolenka... a zrazu ubehol vyše mesiac. Takže kde sme to skončili? Ach áno, som doma, oznamujem rodičom že končím.

sobota 29. júla 2017

Příští zastávka: Právnická fakulta (I.)

Sedím si tak na balkóne, čítam zamilovaný román a fajčím. Zrazu ku mne príde spisovateľská múza, priateľsky ma poklope po ramene a strašne zdrbe. Vraj vás, miláčikovia moji, zanedbávam a nechávam svoje schopnosti ležať ladom. Tak dobre.

Teraz vážne. Veľmi ma mrzí, že som tak náhle zmizla a neohlásila sa pol roka, dúfam že si aspoň niekto z čitateľov nájde znova cestu k môjmu zanedbávanému blogu. Potrebovala som si ale ujasniť priority, vyrovnať sa sama so sebou a rozhodnúť sa, čo chcem robiť so svojím biednym životom. A myslím, že som na to prišla. Snáď. Ale teraz pekne po poriadku.

Už nadpis vás poriadne ovalil, zvýšil vašu tepovú frekvenciu a nakopol adrenalín? Hups... Vlastne opisujem svoju reakciu. Pretože môj život nabral úplne nový smer a týmto článkom vyťahujem niektoré spomienky z posledného pol roka, na ktoré sa snažím úporne zabudnúť ako na nočnú moru. A stále som vám vlastne nič poriadne neprezradila, chodím okolo jadra článku ako okolo horúcej kaše..

sobota 28. januára 2017

Skutky milosrdenstva

No viete ako to chodí... Dlho nič nenapíšete, lebo máte pocit, že sa topíte v sračkách a na blog nemáte čas, potom príde skúškové, zistíte že tie sračky sú ešte hlbšie a nechutnejšie ako ste si pôvodne mysleli, tak na všetko rezignujete a rozhodnete sa na študovni otravovať slušných ľudí čo sa učia a ťukať tam ako ďateľ do počítača. Veru tak.

No a inšpiráciu na tento článok mi poskytol Boh osobne. Nebojte, ešte pod vplyvom všetkých tých kofeínových tabliet nemám halucinácie. Radu mi vlastne poskytla Biblia, ktorú som minule v snahe nájsť povzbudenie otvorila práve na svojej obľúbenej strane s blahoslavenstvami.